Bratislava 5. mája (TASR) - Zákon, ktorý na Slovensku upravuje proces reštrukturalizácie podnikov, nepozná pojem "schránková firma". Preto ani neupravuje prístup k vyrovnaniu záväzkov dlžníka voči takto pomenovaným veriteľom. Upozornila sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Katarína Bartalská, ktorá bola ustanovená v procese reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav – SK. Pripomenula, že zákon, pokiaľ ide o vyrovnanie dlhov, definuje viaceré skupiny veriteľov dlžníka a každá z nich disponuje určenými právami a povinnosťami.
"Pokiaľ subjekt, ktorý nazývate schránkovou firmou, spĺňa všetky zákonom definované podmienky, uplatňuje sa voči nemu v zmysle zákona rovnaký prístup ako k ostatným veriteľom z konkrétnej skupiny, vrátane režimu schváleného uhrádzania pohľadávok veriteľom," prezentuje stanovisko sudkyne hovorca súdu Pavol Adamčiak. Sudkyňa v ňom pripomína, že spriaznenosť veriteľa by mal skúmať správca a súd vychádza zo skutočností a záverov predložených správcom. "Súd nemá možnosť skúmať alebo hodnotiť prihlášky pohľadávok, ak nie je na to daný dôvod zo zákona, čo v danom prípade v čase skúmania nebol správcom zistený. Ak zákonné podmienky z nejakých dôvodov takýto subjekt preukázateľne nespĺňa, tak na takýto subjekt nie je možné aplikovať schválené pravidlá, vrátane uhrádzania jeho pohľadávok," uviedla sudkyňa.
Upozornila tiež, že nie je možné zverejňovať detaily procesných úkonov počas reštrukturalizácie, keďže by mohlo dôjsť k porušeniu práv účastníkov konania a tým aj k porušeniu samotného zákona. Reagovala tak na vyhlásenia poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý chcel v deň konania schôdze veriteľov Váhostavu (30. 4.) zabrániť schváleniu reštrukturalizačného plánu a docieliť výmenu reštrukturalizačnej správkyne.
Sudkyňa TASR potvrdila, že rozhodovala o dvoch podaniach týkajúcich sa správcu v prípade reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav SK, pričom do podateľne Okresného súdu Bratislava I boli doručene 24. apríla poobede a sudkyni na konanie predložené 27. apríla. Ďalšie podanie bolo doručené na súd 28. apríla.
"Napriek tomu, že som v zmysle plánu pojednávaní mala v pondelok 27. apríla riadne vytýčených celkom 8 pojednávaní, ktoré som v priebehu dňa aj riadne odpojednávala, o uvedených podnetoch, doručených v hraničnom čase som rozhodovala bezodkladne s tým, že rozhodnutie bolo vydané 29. apríla, teda pred konaním schôdze veriteľov," dodala sudkyňa. Upozornila pritom, že termín schôdze veriteľov bol stanovený na 30. 4. už 30 dní vopred, pričom podnety boli na súd doručené až 24. 4. a 28. 4. Keďže ani jedno z podaní nespĺňalo zákonom vyžadované náležitosti a podmienky, súd obidva zamietol.
0